Problémy


Hoci nadanie je verejnosťou prijímané skôr ako pozitívum (schopnosti, potenciál navyše), osobnosť nadaného nie vždy zapadne do predstáv a noriem spoločnosti.

Ako problémové sa môžu javiť tieto časté prejavy nadaných detí:
- hyperaktivita, neposednosť, časté vykrikovanie na vyučovaní, vrtenie sa, hranie sa s rôznymi predmetmi (pričom dieťa môže byť plne koncentrované na učebný proces)
- perfekcionizmus, neochota prijať prehru, chybu, nedokonalosť, kritiku
- neakceptovanie vonkajšej autority, neochota poslúchnuť autoritatívne príkazy, výhrady a argumentácia voči autoritatívnym požiadavkám, niekedy prijímaná okolím ako drzosť alebo negativizmus
- problémy v sociálnych kontaktoch - niekedy prílišná introvercia, neochota spolupracovať, alebo naopak, snaha viesť ostatných, organizovať a riadiť ich 
Tieto prejavy môžu vo väčšej alebo menšej miere pretrvávať až do dospelosti, ale správnym výchovným prístupom a niekedy aj zrením sa môžu postupne eliminovať.

Nadanie je fenomén, ktorý má najmä v extrémnejších polohách dokonca spoločné črty s niektorými poruchami, alebo sa s týmito poruchami spája. Ide najčastejšie o tieto poruchy, alebo príznaky, pripomínajúce tieto poruchy:
- vývinové poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia)
- vývinové poruchy správania, najčastejšie ADHD (syndróm poruchy pozornosti a hyperaktivita)
- aspergerov syndróm

Vývinové poruchy učenia a nadanie
Na prvý pohľad spojenie intelektového nadania a poruchy učenia vyzerá paradoxne. Samotná vývinová porucha učenia neznamená znížený intelekt, ale len zníženú schopnosť spracovávať určité informácie. Spolu s nadaním nie je výnimočný výskyt poruchy čítania (dyslexia), písania (dysgrafia), pravopistu (dysortografia), počítania (dyskalkúlia). Je však ťažké ich identifikovať, pretože sa navzájom prekrývajú - nadanie čiastočne prekrýva poruchu učenia (ktorá sa potom zdá menej intenzívna) a zároveň porucha učenia prekrýva nadanie (ktoré sa potom zdá menej výrazné). Napríklad nadaní dyslektici si dokážu z kontextu dobre domyslieť pre nich ťažkočitateľný text. Nadaní dyskalkulici môžu mať výborné logické myslenie a riešiť logickou úvahou aj náročné príklady, najmä slovné, ale ľahko sa môžu pomýliť pri výpočte, alebo majú problém naučiť sa násobilku.

Niekedy sú nadaní, ktorí majú zároveň vývinovú poruchu učenia, podozrievaní z nepozornosti, neusilovnosti, nedbalosti. Dospelí ťažko chápu, že bystré, tvorivé dieťa nedokáže napísať diktát bez množstva pravopisných chýb alebo plynulo prečítať text v štvrtom ročníku.

Vzdelávacie prístupy pri zistení alebo podozrení z vývinovej poruchy učenia u nadaného žiaka sú podobné ako pri bežných deťoch s touto poruchou - používanie pomôcok (násobilková tabuľka, kalkulačka, pravopisné tabuľky), akceptácia poruchy pri hodnotení, dostatok času pri riešení úloh, súvisiacich s ich poruchou a dôraz na silné stránky dieťaťa. Dieťa treba radšej rozvíjať v tom, v čom je nadané, ako na úkor rozvoja tvrdo precvičovať aktivity, s ktorými má problémy. Z dyskalkulika môže vyrásť vynikajúci matematický teoretik, informatik, architekt, ale zrejme z neho nebude dobrý účtovník - preto treba jeho vzdelávanie stavať na jeho schopnostiach.

ADHD syndróm a nadanie
Nadané deti sú známe svojou hyperaktivitou, ktorá pripomína prejavy ADHD syndrómu. Deti s ADHD sú impulzívne, neobsedia, nevedia si organizovať veci ani čas, majú prelietavú pozornosť, v škole vykrikujú, nedokážu vyčkať na rad. Posledný prejav - neschopnosť dlhšej koncentrácie sa považuje za rozlišovacie diagnostické kritérium medzi prejavmi nadania a syndrómu ADHD - nadané deti sa dokážu dlhodobo sústrediť najmä v prípadoch, ak sa zaoberajú pre nich zaujímavou a podnetnou činnosťou.
Pri vzdelávaní týchto detí je dobré dohodnúť si s nimi pravidlá (ak potrebuješ pohyb, rob ho tak, aby si nevyrušil ostatných) a systém odmeny za ich dodržiavanie. Hyperaktívne nadané deti slúžia aj ako "indikátor" zaujímavosti vyučovania - príznaky sa eliminujú, ak sa dieťa zahĺbi do preňho zaujímavej činnosti.

Aspergerov syndróm a nadanie
Aspergerov syndróm je porucha v rámci autistického spektra. Aspergeri na rozdiel od autistov nemajú oneskorený ranný rečový vývin a dokážu relatívne dobre komunikovať. Inteligencia pri aspergerovom syndróme býva priemerná alebo nadpriemerná (vtedy dochádza k spojeniu poruchy a nadania). Aspergeri majú problémy v komunikácii s rovesníkmi - hoci ich aj vyhľadávajú, nevedia čítať neverbálne signály, nedokážu si s nimi len tak poklebetiť, slová berú doslovne, nedokážu svoje odpovede formulovať podľa spoločenských zvyklostí (napr. na otázku ako sa  máš? neodpovedia ako bežný človek - fajn, dobre, ale pustia sa do dlhosiahleho vysvetľovania svojho stavu). Niekedy sa vo svojej reči tak rozbehnú, že sa nedokážu zastaviť a neberú ohľad na to, že ich nikto nepočúva. Ďalším znakom býva vysoké zanietenie pre nejakú oblasť - ktorú si dopodrobna študujú a pamätajú (napr. dopravný poriadok, mená podľa kalendára). Deti s aspergerovým syndrómom sú málo flexibilné, ťažko prijímajú zmeny (napr. v rozvrhu), potrebujú mať svoj poriadok. Okolie ich zväčša berie ako čudákov.

Nadané deti s aspergerovým syndrómom sa pri dobrom vedení mnohým veciam, ktoré sú pre nich prirodzene nepochopiteľné, dokážu naučiť a v živote celkom normálne fungovať a užitočne využiť svoje danosti v práci. Tento syndróm je niekedy pripisovaný niektorým výnimočným a známym osobnostiam (napr. Newton, Einstein, Bill Gates).

Vzdelávanie nadaných detí s aspergerovým syndrómom je odlišné od vzdelávania bežných nadaných detí - vyžaduje si viac sekvencie, rutiny v poradí činnosti, zadávanie skôr konvergentných úloh (s jedným riešením - na rozdiel od úloh divergentných - tvorivých), časté používanie obrázkov, piktogramov, symbolov, grafov, tabuliek a nácvik sociálnych zručností.

Podvýkonoví nadaní
Niektorí nadaní akoby nedbali na svoj školský výkon a akoby pracovali pod úrovňou svojich schopností. Ide často o vyhranené osobnosti, ktoré sú ochotné investovať len do pre nich zaujímavých činností. Problém vyjde na povrch, ak sa tieto zaujímavé činnosti nekryjú s požiadavkami školy. Najčastejšie sa takto prejavujú nadaní v adolescentnom veku a skôr chlapci ako dievčatá (napr. vynikajúce výkony vo fyzike ale podpriemer v prírodopise a v jazykoch).

 Takíto nadaní majú predpoklad byť úspešní v budúcom pracovnom živote a v konečnom dôsledku je možno takáto kombinácia výhodnejšia ako v prípade nadaných, ktorí sú vynikajúci vo všetkom - a majú problém si vybrať svoje kariérne smerovanie.

Vo vzdelávaní podvýkonových nadaných je vhodné uzavretie akejsi dohody o hraniciach - plnenie si aspoň základných povinností v neobľúbených predmetoch a podpora a dostatok priestoru pre rozvíjanie sa v oblasti záujmu.
Príčinou podvýkonovosti však môžu byť aj neodhalené poruchy (napr. vývinová porucha učenia).

Nadané dievčatá
Samotné intelektové nadanie nie je viazané na pohlavie, štatisticky nie sú inteligentnejší muži alebo ženy, rozdiely sa zistili skôr v štruktúre a rozložení inteligencie (v štruktúre - muži bývajú lepší v priestorovom myslení, ženy vo verbálnom., v rozložení - inteligencia mužov je na rozdiel od žien rozložená extrémnejšie, je viac vysoko nadpriemerných, ale aj hlboko podpriemerných mužov).

Hoci byť dievčaťom samoosebe nie je problém, nadanie u dievčat je niekedy spájané s ťažkosťami, súvisiacimi najmä s pretrvávajúcimi rodovými stereotypmi v spoločnosti.

Nadané dievčatá sa v niektorých školách a triedach pre nadaných žiakov vyskytujú v menšine. Tento jav sa pripisuje ich lepšej prispôsobivosti, vďaka ktorej zostáva ich nadanie častejšie nerozpoznané.

U nadaných dievčat sa častejšie vyskytuje perfekcionizmus - snaha byť najlepšia vo všetkom, sú viac závislé od vonkajších podnetov (pochvala a pokarhanie), sú náchylné podceňovať svoje schopnosti (svoje úspechy pripisujú viac šťastiu a usilovnosti a neúspechy svojej neschopnosti), svoje záujmy orientujú viac na humanitné ako prírodovedné oblasti, sú menej ochotné riskovať.

Ich vzdelávanie sa odporúča stavať na nesúťažnej atmosfére, bez tlaku na úspech a rýchlosť riešenia, na poskytovaní dostatku ženských vzorov a zvyšovaní sebadôvery.